Obnoviť heslo

Používaním našich stránok vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie.

click to enable zoom
Loading Maps
Žiadne výsledky vyhľadávania
open map
Pokročilé vyhľadávanie
Your search results

Hrad Hrušov, Tribeč

 

Dnes už len zrúcanina gotického hradu Hrušov, známy aj ako Hrušovský hrad, sa nachádza na vrchu Skalka, kremencového pohoria Tribeč. K hradu vedie niekoľko prístupových ciest z okolitých obcí.

Vznik Hrušovského hradu nie je dodnes známy. V historických prameňoch sa prvýkrát o ňom píše v roku 1293. Historici predpokladajú, že hrad dal postaviť Matúš Čák Trenčiansky a jeho hlavnou funkciou bola ochrana obchodnej cesty spájajúcu Považie a Ponitrie. Tak ako to už býva, i tento hrad mal niekoľko majiteľov. Jeho posledným majiteľom bol do roku 1708 rod Rákociovcov, avšak počas protihabsburského povstania bol hrad dobytý a zničený cisárskym vojskom.

 

Prvá rozsiahla rekonštrukcia prebehla v rokoch 1928 – 1930 na podnet prvého prezidenta ČSR T.G.Masaryka, na počesť ktorého je na lúke pred hradom aj pomník. Hrad Hrušov a jeho okolie bolo obľúbeným miestom prechádzok a chvíľ oddychu T.G.Masaryka počas pobytu na Slovensku.

 

Samotné miesto má i dodnes svoje čaro. Z hradu sú nádherné panoramatické výhľady na pohorie Tribeč. Na lúke pod hradom je vysadená gaštanová alej, altánok, posedenie s možnosťou opekania a rôzne drevené atrakcie pre deti. Ale i rôzne turistické trasy po okolí.

 

Lokalita:   obec Hostie, okres Zlaté Moravce

Začiatok trasy:   parkovisko pri autobusovej zastávke na hlavnej ceste medzi obcami Topoľčianky a Skýcov

 

Značenie trasy:   červená

Trvanie:   40 min. (jedna cesta)

Vzdialenosť:   1,6 km (jedna cesta)

Terén:   na začiatku asfaltová cesta, potom lúčna cesta

Návštevnosť:   celoročne

Náročnosť:   nenáročná

Stúpanie:   mierne stúpanie

Nadmorská výška:   parkovisko 335 m. n. m., Hrad Hrušov 481 m. n. m.

 

Povesti o hrade:

Povráva sa, že v hrušovskom podzemí, je v troch sudoch ukrytý poklad, ktorý stráži obrovský rak, had a kohút. Raz sa za cennosťami vybral jeden pastier, ktorý si chcel z prvého suda nabrať zlaté peniaze. Kohút spustil krik, had zlostne zasyčal a rak klepetami prestrihol lano, ktoré držalo obrovské závažie nad prvým sudom. To celou svojou váhou padlo na pastiera, z ktorého ostala len placka. Odvtedy sa tam už nik neodvážil.

 

Radi by sme ešte v závere napísali pár viet o T.G.Masarykovi:

Za najznámejšieho filozofa a politika v dejinách Česka a Slovenska možno právom označiť T.G.Masaryka, ktorý výrazne ovplyvnil i naše dejiny. Bol reprezentant myšlienky, že česko-slovenská politika musí byť politikou európskou a svetovou. Veľmoci počas 1. svetovej vojny si priali zachovanie Rakúsko – Uhorska. T.G.Msaryk sa ale rozhodol k sólovej akcii, neskôr sa k nemu pridali aj dvaja jeho žiaci: Eduard Beneš (Čech) a Milan Rastislav Štefánik (Slovák) a spoločne sa rozhodli vybudovať československú zahraničnú armádu. Keď v máji 1918 T.G.Masaryk prišiel do Ameriky, konkrétne do Chicága, čo bolo druhé najväčšie české mesto na svete, tisíce krajanov ho poctili veľkolepým privítaním. Vítali ho a už vtedy ho oslovovali ako prezidenta Československej republiky. Bol uznávaný a dokázal, že máme právo na slobodou. Prehlásenie nezávislosti poslal T.G.Masaryk do Bieleho domu, oboznámil s ním aj verejnosť a nad svoje sídlo vztýčil československú vlajku. Prezident Woodrow Wilson toto prehlásenie prijal. Habsburská monarchia kapitulovala a následne 28.10.1918 nastal prevrat a bola ustanovená samostatná slobodná Československá republika. T.G.Masaryk konečne dosiahol svoj cieľ.

Keď sa T.G.Masaryk vrátil domov do Československa, dostalo sa mu uvítaniu, aké sa nedostalo žiadnemu cisárovi.  T.G.Masaryk presadzoval rovné práva a rovnú moc. Vďačíme mu za veľa, za našu prítomnosť. Demokraciu definoval ako skutočnosť, ktorá má vytvárať znesiteľný stupeň nerovnosti a harmonizovať spoločnosť. Zrovnoprávnil ženy, čo zakotvil aj do ústavy. I vo svetových ústavách bolo toto po prvýkrát. Podarilo sa mu vymôcť od kapitálneho finančného sveta vytvorenie osobného fondu a tieto peniaze potom rozdeľoval na najpotrebnejšie miesta tak, aby vyvažoval hospodárenie v štáte.

Zomrel 14.9.1937. Celý svet o tom písal. Ľudia to brali ako národné nešťastie. Na jeho pohrebe ho vyprevádzal celý národ, zástupy dosahovali 40 km. Vyprevádzali ho ako druhého otca vlasti (po Karlovi IV.).

Americké noviny písali: „Svet stratil hrdinu.“

Spisovateľ Thomas Mann prehlásil: „Keby Európa mala vedľa Masaryka ešte 3 – 4 osobnosti jeho formátu, vyvíjali by sa dejiny výrazne lepšie.“

Bývalý Rakúsky prezident Michael Hainisch povedal: „Masaryk bol najlepší Európan, akého som kedy stretol.“

Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru George Bernard Shaw povedal: „Keby vznikli Spojené štáty Európske, ako jediného prezidenta si dokážem predstaviť Masaryka.“

 

 

Publikované:   28.6.2021

Foto a text:   cestovatelskykompas.sk

Zdroje:  turistické a informačné tabule, https://www.youtube.com/watch?v=LYWXRexth9g, https://www.hrady-zamky.sk/hrusov/

 

Kategória: Hrady a zámky

Zanechať Reakciu