Hrad Sitno

Zrúcanina Sitnianskeho hradu patrí k turisticky obľúbeným cieľom. Nachádza sa na vrchu Sitno v Štiavnickom pohorí, okres Banská Štiavnica.

Vrchol Sitna, so strmými skalnými stenami, bol výhodným miestom na obranu pred nepriateľmi už v praveku. Z tohto obdobia pochádza aj toto mohutné opevnenie. V prvej polovici 13. storočia vzniklo rozsiahle opevnené hradisko. V 16. storočí boli dobudované a spevnené múry.

Osudnými bitkami, vďaka ktorým sa utvárali i naše dejiny, boli mnohé hrady dobyté a menili svojich majiteľov. Podobný osud postihol aj Sitniansky hrad. Posledným vlastníkom bol rod Koháryovcov, ktorý ho získal darom od kráľa Ferdinanda II.. Kurucké vojská Františka II. Rákocziho ho na konci protihabsburských povstaní v roku 1710 úplne zničili.

Začiatok trasy:

Cesta na hrad vedie náučným chodníkom. Na hrad sa môžete dostať pešo peknou asfaltovou cestou lesom, alebo na bicykli. Na konci obce Svätý Anton (smer z Banskej Štiavnice) je po pravej strane nenápadná odbočka, ktorou sa dostaneme asfaltovou cestou autom na parkovisko pod hradom. Odtiaľ cesta na hrad trvá pešo asi hodinku pomalým tempom.

Turistická značka:   Zelená cyklo značka, modrá turistická značka

Trvanie:   Cesta na hrad cca 60 – 70  minút (tam)

Vzdialenosť:   3,5 km tam (1 cesta)

Návštevnosť:   Celoročne

Stúpanie:   Cesta tam pomalé stúpanie

Náročnosť:   Nenáročná

Nadmorská výška:   Pod Bielym Kameňom – 603 m, Hrad Sitno – 888 m

Jedna známa povesť o sitnianskych rytieroch:

Kedysi dávno – pradávno, žil pri Sitne jeden kováč. Bol veľmi šikovný, ale v tom čase sa nebojovalo a preto nemal veľa práce. Žil chudobne, častokrát si nemal ani čo do úst vložiť, nemal začo deti obliecť, …

Jedného dňa k jeho dverám prišiel akýsi rytier. Mal veľmi zvláštne brnenie a kováč si najprv myslel, že je to len kupec. Rytier ho zavolal do lesa. Keď prišli až k Sitnu, kováč začal mať výčitky svedomia a bál sa, že ho rytier zabije. Preto chcel ujsť. Zrazu sa vrch otvoril a bolo tam veľmi veľa spiacich rytierov. Kováč musel ukuť pre nich veľmi veľa mečov a brnení. V dedine dlho nikto o ňom nepočul a časom sa na neho zabudlo. Ľudia si mysleli, že ho rytier už dávno skántril. Čas plynul, jeho deti vyrástli, žena si našla iného milého…

Za pár rokov sa ale kováč vrátil aj s poriadnym mešcom. Všetci sa ho pýtali: „Kde si bol tak dlho“? A on len odpovedal: „Bol som medzi sitnianskymi rytiermi. Keď bude Slovákom najhoršie, prídu a pomôžu im, majú totiž čarovné meče a brnenia.“

Foto a text:   cestovatelskykompas.sk

Zdroj:   informačné tabule, https://www.hrady-zamky.sk/sitno/

Publikované: 12.10.2020