Bratislavský hrad

Hradisko nad dunajským brodom, hrad na križovatke dôležitých obchodných ciest, Brezalauspurch, Pressalauspruch hrad, Tereziánske hradisko, Prešporok, … áno aj takto nazývali v minulosti Bratislavský hrad.

Bratislavský hrad je právom považovaný za najznámejší hrad na Slovensku, čomu vďačí hlavne jeho dispozícia v našom hlavnom meste. S jeho existenciou sa spája aj prítomnosť keltského a neskôr rímskeho etnika, no zvučne o ňom počuť aj v dejinách Veľkej Moravy, Rakúsko – Uhorska, Česko – Slovenska i dnešnej Slovenskej republiky.

Jeho dejiny sa začali písať už v roku 907 n.l. pod názvom Pressalauspruch – prvotne staroslovanské hradisko, neskôr kniežatsky, stredoveký a od polovice 11. storočia župný hrad, ktorý sa rokmi dopĺňal novými a novými stavbami. Jedna z najstarších zachovalých stavieb hradu je tzv. Korunná veža – obytná románska veža zo samotnými hradbami z 13. storočia. Traduje sa, že v tomto období sa tu narodila i dcéra uhorského kráľa Ondreja II. Alžbetka Durínska.

Výraznú zmenu začal hrad nadobúdať za kráľa Žigmunda Luxemburského od roku 1427 (15. storočia). Kráľ dal zbúrať takmer všetky stavby a na ich mieste dal postaviť honosný objekt v štýle štvorhranného talianskeho kaštieľa. Do dnešných čias sa z tohto obdobia zachovala tzv. Žigmundova brána – reprezentačná východná  vstupná veža do hradu. Je krásnym príkladom gotického stavebného slohu.

V druhej polovici 16. storočia hrad prechádzal rôznymi renesančnými úpravami a svoju nezameniteľnú siluetu, akú ju poznáme aj dnes, získal v rokoch 1635 – 1648 (17. storočie) v štýle baroku. Jednou z prvých úprav bolo i vybudovanie novej prístupovej cesty, dnešnej Zámockej ulice.

Do 18. storočia hrad plnil prevažne obrannú funkciu. Za vlády Márie Terézie hrad zažil svoje najskvelejšie architektonické obdobie, označované aj ak Tereziánska prestavba. Na hrade vzniklo čestné nádvorie a reprezentačné schodisko. Po jej smrti hrad výrazne upadol. Jej štvrté dieťa a najstarší syn, nástupca trónu Jozef II. v ňom neskôr zriadil školiace stredisko, kde študovali významní vzdelanci vtedajších čias, medzi nimi napríklad aj Anton Bernolák či Juraj Fándly.

V 19. storočí, v období Napoleonových vojen tu boli zriadené vojenské kasárne a hrad sa stal terčom francúzskeho delostrelectva. Dielo skazy zavŕšil obrovský požiar, ktorý na hrade vypukol 28.5.1811. Hrad nakomplet vyhorel a vyše 140 rokov bol len zrúcaninou. Veríme, že toto bolo posledné veľké nešťastie, aké tento hrad postihlo.

Jeho dávnu zlatú slávu sa podarilo zachrániť po roku 1953, kedy sa začala veľká rekonštrukcia. Po obnove hrad nadobudol podobu z konca 18. storočia. Ostatná veľká rekonštrukcia hradu ako ho poznáme dnes je z roku 2011.

Zaujímavosti o Bratislavskom hrade

Určite si každý návštevník Bratislavského všimne okno v okne nad hlavným vstupom do hradu.  Ide o detail staršieho gotického okna hradu, ktoré ukazuje pôvodnú výšku prvého poschodia. V 15. storočí bola za týmto oknom kaplnka. Pri prestavbe hradu v 16. storočí došlo i k zmene výšok podlaží a pôvodné gotické okná dostali barokovú podobu, ktoré sú na hrade po rekonštrukcii až dodnes.

Na nádvorí Bratislavského hradu sa nachádza nadrozmerná socha Svätopluka, tretieho panovníka Veľkej Moravy, ktorého historici označujú aj ako Kráľ starých Slovákov.

Pri pohľade na hrad z diaľky vidíme štyri veže. Pravda je ale taká, že hrad má len jednu Korunnú vežu. Ostatné tri vežičky sú len pristavané na streche Hradného paláca.

Nachádza sa tu súsošie sv. Cyrila, Metoda a ich žiaka Gorazda. Svätí Cyril a Metod priniesli nielen kresťanskú vieru a kultúru na dnešné naše územie, ale i prvé písmo hlaholiku, ktoré foneticky zodpovedalo hovorenej staroslovenčine a čítalo sa tak, ako bola napísané. Na Veľkú Moravu prišli 5.7.863 na pozvanie samotného kniežaťa Rastislava, ktorý si prial, aby sa bohoslužby viedli v slovanskej reči.

Reprodukcia zvyškov architektúr Veľkomoravskej baziliky sa tiež nachádza v areáli Bratislavského hradu.

Mária Terézia

Mária Terézia jedna z najznámejších žien v histórii bola uhorská kráľovná v rokoch 1740 – 1780 a česká kráľovná v rokoch 1740 – 1780 z roku Habsburgovcov. Jej oficiálne pomenovanie v tej dobe bolo Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska. Jej meno je spájané okrem iného aj s veľmi prínosnými ekonomickými a školskými reformami, rozvojom obchodu a poľnohospodárstva nielen na území dnešného Slovenska.

Ale ako to už vo svete v dobách dávno minulých chodilo, mnoho šľachticov nechcelo za vládkyňu ženu. Jedna povesť práve o Bratislavskom hrade hovorí, že keď sa to Mária Terézia dozvedela, pozvala týchto sprisahaných šľachticov na hrad a usporiadala hostinu, na ktorej ich bosorky premenili na kamene. Kamene nahádzali do hradnej studne a navždy tak zahatali tajné chodby, ktoré odtiaľ viedli. Historici tvrdia, že naozaj sa pod hradom nachádzajú tajné podzemné chodby, ktoré vedú cez Dunaj až do Rakúska. No na mnohých miestach sú zasypané a dodnes neprebádané.

Na záver Vám ešte odporúčame:

• Hrady a zámky na Slovensku
• Ľudová architektúra na Slovensku
• Zaujímavé miesta na Slovensku
• Turistika na Slovensku
• Dovolenka nielen na Slovensku

Publikované:   5.8.2023

Foto a text:   cestovatelskykompas.sk, Mária Terézia

Zdroje:     Mária Terézia, Bratislavský hrad, hrad, informačné tabule na hrade